Vyhľadávanie
Rubriky
Články publikované v tlači
Aktuálne príspevky
 
 Najčítanejšie:
 
Prihlásenie
  login:   
  heslo:  
   

Peter KELE - autor stránky Účelom tejto stránky je predstaviť verejnosti horolezca, cestovateľa a bádateľa Františka Kele-ho, ktorý celý svoj život zasvetil poznávaniu a výskumu našej planéty, pričom zviditelňoval náš štát a národ na všetkých kontinentoch. Z týchto ciest napísal množstvo kníh a nafotil množstvo obrázkov, ktoré Vám tu zároveň chcem ukázať.

Kameň s menom zosnulého Psotku na Ghorak Shepe
II. Úvaha nad dvomi jubileami
   Mimoriadne ťažkosti sme museli prekonávať pri jednaní s Ústredným výborom československého zväzu telesnej výchovy. Výprava Geografickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied bola pre federálny horolezecký zväz nežiaduca. Naša výprava bola aj akýmsi protestsongom a kritikou proti federálnemu monopolu na expedície do Himalájí. Dokonca vtedajší predseda horolezeckého zväzu na našu prosbu o zapožičanie kyslíkových bômb nám odkázal, aby sme si ich požičali od potápačov. (Nehľadel na to, že vo výprave sú nominovaní aj jeho priatelia z predchádzajúcich výprav, ktorých bol vedúci.).
Ocitli sme sa v zložitej situácii, pretože bez povolenia štátneho resp. národného zväzu nepálske úrady žiadosť o povolanie výstupu neakceptovali.
   Nakoniec sa vďaka pochopeniu predsedu Slovenského horolezeckého zväzu Jozefa Michalova podarilo získať písomný súhlas s uskutočnením našej expedície, ktorý vyžadovalo nepálske ministerstvo turistiky.
Získať povolenie k výstupu na Sagarmathu bolo v tom čase takmer nemožné. Sagarmatha bola na niekoľko rokov vopred už "vypredaná"... Len vďaka vedeckému zameraniu expedície a vďaka súhlasu pána Plugeho z holandskej výpravy a Petra Hillaryho, ktorý viedol novozélandsko - australsku výpravu sa nám podarilo povolenie získať. Viacerí neprajníci expedície v tom čase hovorili, že "veda" bola použitá v snahe získať povolenie k výstupu ako Trójsky kôň. Nie je to celkom pravda. Bola to len moja snaha o priblíženie sa ku klasickému chápaniu pohybu vo veľhorách. Spoluorganizátorom britskej výpravy na Sagarmathu v roku 1953 bola popri Alpine Clubu aj Kráľovská geografická spoločnosť. Jej úlohou, rovnako ako v našej výprave mala Slovenská geografická spoločnosť pri SAV, bolo podporovať bádanie.
Alpine Club v našich dimenziách predstavovali telovýchovné jednoty, ktorých členovia sa mali na expedícii zúčastniť. Chcel by som spomenúť aspoň TJ IAMES Bratislava. Bez jej materiálneho a technického nasadenia by sa výprava nebola uskutočnila.
V čase keď som bol v Káthmandú vyzdvihnúť povolenie k výstupu, Nepálci poplatok za pôsobenie výprav v oblasti Sagarmathy zvýšili. Nemali sme na neplánovanú situáciu dosť prostriedkov, chýbali nám najmä valuty. O pomoc som priamo z Káthmándú požiadal Milana Čarnogurského, žijúceho v Kanade. Bez jeho pomoci vo forme pôžičky, by sme sa z Káthmandú pod Sagarmathu nikdy dostali.
Po príchode do Káthmandú medzi Ivanom Fialom a Mišom Orolinom, priateľmi z vrcholu Nanga Parbatu, nastala polemika o správnosti zvolenej trasy.
Aby sme to nemali až také jednoduché, objavil sa problém zvaný "Pavúk". Za Paľa Pochylého, ktorý okrem zdolania severnej steny Eigeru diretissimou a sólo prechodu úplného hlavného hrebeňa Tatier, mal za sebou aj päť rokov "pôsobenia" vo väznici na Špilbergu v Brne, sa zaručil Ivan Fiala. ("Veď ako chceme, aby ho prijala spoločnosť, keď my, jeho priatelia z vrchov sa naňho vykašleme".)
Pavúk sa záruke Ivana Fialu v Káthmandú verejne vysmial. Jeho neočakávaný ignorantský postoj a grobianstvo nám odobralo veľa síl. Pochylý bol nervózny a podráždený. Dozvedeli sme sa, že už z domu je systematicky nadopovaný a pôsobenie "chémie" vrcholilo v čase, keď sme v Káthmandú čakali na naše auto s materiálom a potravinami. Auto meškalo kvôli nepokojom v Pakistane.
Počas čakania v Káthmandú sa Pochylý snažil získať súhlas, aby mohol "vyraziť" do základného tábora čím skôr. Veľkú podporu mal v kameramanovi Milanovi Matisovi, ktorý o jeho separatistických ambíciách a o projekte ignorovať kolektív výpravy zrejme vedel už z domu. Pochylý nakoniec pochopil, že pokiaľ nepríde auto s materiálom, je jeho cesta do základného tábora zbytočná.
Neskôr však nastali jeho samostatné úteky zo základného tábora do výškových táborov a som presvedčený, že značne oslabili údernosť expedície a zle ovplyvnili jej priebeh v kľúčových, dramatických situáciách.
Je zaujímavé, že o našich ťažkostiach s prípravou a priebehom expedície nikto nikdy nechcel počuť "všetko"... Ani po návrate v roku 1984 (kriminálnik vo výprave "socialistickej telovýchovy" bol nepopulárny), ani po "nežnej revolúcii" (naopak, prezident Havel dal zelenú nie len politickým väzňom, ale aj zlodejom a podvodníkom), ba ani v súčasnosti (... načo spomínať nepríjemnosti a neúspechy). Česká televízia štúdio Ostrava roku 2003 ma pri nakrúcaní dokumentu o prvom výstupe na Everest a o našich výpravách na tento vrch požiadala o rozhovor. Tvorcovia filmu nechceli vedieť o žiadnych problémoch, s ktorými expedícia zápolila. Nabádali ma k úvahám o odvahe, o veľkom psychickom, fyzickom vypätí a o priateľstve v horách.
Na záver by som sa chcel ospravedlniť všetkým, ktorým so ubral čosi z romantického pohľadu na jednu etapu nášho pôsobenia vo vrchoch najvyšších. (Ale azda nejde len o "naše roky", veď kontroverzná výprava Čomolungma ´98 sa uskutočnila len nedávno.) Keďže som bol svojim otcom vychovaný v intenciách JAMESu, vždy ma prekvapili kľučky a obchádzky základného morálneho smerovania niektorých jeho členov, alebo skupín. Nerozumel som preto, prečo napríklad "niekto", inak výborný horolezec, aby získal titul prvého majstra športu v horolezectve na Slovensku, si musel do zoznamu výstupov pripísať také, ktoré neuskutočnil, naopak som rozumel Paľovi Barabášovi, že sa v tibetskom Šigace vzdal v roku 1998 účasti na výprave na Čomolungmu a vrátil sa domov. Nebudem pokračovať, pretože keď som bol junior, vždy ma "dospelí" presviedčali aby som "bol ticho", veď čo si ľudia pomyslia o horolezcoch...
Rovnako som mnohých rozčaroval svojim objavom, keď som prišiel a zverejnil skutočnosť (na základe štúdia denníkov Mikuláša Mlynárčika, ktoré prekladala do slovenčiny moja teta), že JAMES v čase začiatkov horolezeckého života zakladateľov spolku nevznikol spojením počiatočných písmen idealizmus, alpinizmus etcr., ale že použili anglický výraz pre lekvár (džem), teda pre marmeládu... (vtedy ako povzbudzujúci a spájajúci symbol skupiny) a len neskôr bol doplnený verbálny a obsahový význam iniciálok výrazov idealizmus, alpinizmus, moralita, entuziazmus, solidarita...
Mnohí mi opäť budú zazlievať, "že o čom to zase hovorím". Myslím si, že je potrebné o týchto veciach hovoriť... Hovorím o tom preto, že sa "to" dialo pod strechou JAMESu. Napríklad keby čitatelia časopisu JAMESÁK vedeli aj o druhej tvári Paľa Pochylého, azda by sa rozhodovali pri voľbe horolezca storočia inak. (V mnohých športoch zvyknú diskvalifikovať za menšie prehrešky, za doping a iné). Preto je potrebné "hovoriť".
Je však ešte jedna cesta, ako sa vyhnúť problému - zrušiť terajšie pomenovanie spolku a premenovať ho. Z úcty k jeho zakladateľom.

Publikované:  23.09.2004 v rubrike   Články publikované v tlači.
Diskusia: jeden príspevok
Autor:  Peter Kele  - webmaster
Náhľad článku pre tlač

 
pravy
Stránka Pavla Barábša
Od Kriváňa
František KELE - horolezec, cestovate a spisovateľ
po Everest
Pridajte svoj link
Zoznam linkov
Prezerať
Vyhľadávať
Pridať kategóriu
Pridať odkaz
Aktualizované: 15.01.2016     Napíš e-mail:  autorovi stránky