Vyhľadávanie
Rubriky
Články publikované v tlači
Aktuálne príspevky
 
 Najčítanejšie:
 
Prihlásenie
  login:   
  heslo:  
   

Peter KELE - autor stránky Účelom tejto stránky je predstaviť verejnosti horolezca, cestovateľa a bádateľa Františka Kele-ho, ktorý celý svoj život zasvetil poznávaniu a výskumu našej planéty, pričom zviditelňoval náš štát a národ na všetkých kontinentoch. Z týchto ciest napísal množstvo kníh a nafotil množstvo obrázkov, ktoré Vám tu zároveň chcem ukázať.

Cesta na vrchol
Mont Blanc a Milan R. Štefánik
   (Sto rokov od posledného Štefánikovho výstupu na Mont Blanc)
Mont Blanc je vrchol viacerých dimenzií. Pohľady na najvyšší vrch Európy sú lomené celoeurópsky, francúzsky, taliansky ale aj - slovensky. Mont Blanc dal veľký priestor prírodovedcom a v neposlednom rade športovým horolezcom.
FOTOGALÉRIA
   Mont Blanc, najvyšší vrch Európy sa stal najvyšším vrchom EU. Keďže je na hranici dvoch krajín, ako o najvyššom vrchu svojej krajiny sa o ňom učia žiaci vo Francúzsku aj v Taliansku.
Prvý, kto na Slovensku hovoril a písal o Mont Blancu bol Milan R. Štefánik. V Tranovskom evanjelickom kalendári ***na rok 1907 uverejnil úchvatnú reportáž „Pol mesiaca na vrcholu Mont Blancu“. Na Mont Blanc vystúpil šesť razy. V rokoch 1905, 1906 a 1908. Štefánik sa pravdaže nepovažoval za „športového“ horolezca. Na Mont Blanc „chodil“ do práce. V tých rokoch bolo na vrchole Janssenovo observatórium. Žiaľ, „stálo“ na ľadovcovej čiapočke vrcholu a pomaly sa aj s ňou zosúvalo. Neskôr spadlo do ľadovcových pustatín na taliansku stranu. V septembri roku 1908 bol Štefánik poverený evakuáciou prístrojov z vrcholu do Chamonix. Dnes sa nachádzajú v Museé Alpin. Štefánik uskutočnil v Savoyských Alpách jeden národný a jeden svetový rekord. Bol prvým Slovákom, ktorý sa dostal do výšky 4 808 m a položil tak základ slovenského výškového horolezeckého rekordu. Počas svojich šiestich výstupov na Mont Blanc strávil spolu na vrchole neuveriteľných 46 dní.
*** „Tranovský evanjelický kalendár 1907“ (...aj v originály je „...na vrcholu...“
Môj prvý dotyk s „Bielym vrchom“ bol dotyk mladého, neskúseného horolezca. Mal som 19 rokov a osud mi doprial ocitnúť sa v lone veľhorskej, zaľadnenej prírody. Pri pohľade na božskú prírodu som v sebe cítil pokoru a vrch bol zato ku mne milosrdný a blahosklonný. Celé týždne sme v roku 1955 mali v Savoyských Alpách výborné počasie. Dohľadnosť bola výnimočná a raz sme z Mont Blancu obdivovali nie len Matterhorn a ďalšie vrcholy na východe, ale na juhu sa v diaľave zrkadlila hladina Janovského zálivu.
Silný, osudový zážitok sa ma dotkol na Vallotovom observatóriu vo výške 4 362 m. Pri zostupe z vrcholu sme tu chvíľu odpočívali. Obšmietal som sa okolo budovy, kde ma oslovil Francúz, ktorý na observatóriu pracoval.
„Odkiaľ si?“ spýtal sa ma. Keď som odpovedal, že z Československa, prekvapil ma otázkou, ktorá ma priviedla do rozpakov. „Mladý, vieš kto bol Štefánik?“ spýtal sa ma. Nevedel som. V škole sme sa o ňom neučili a rodičia mi tiež nespomínali. Rozhovoril sa a ja som sa po prvý raz dozvedel o našom velikánovi kúsok pod Mont Blancom – od Francúza. Poznal ho pravdaže iba ako vedca, ale hovoril aj o jeho pôsobení na Tahiti a inde vo svete.
Nezabudnem ani na ďalšie, pre mňa v tom čase neuveriteľné stretnutie. Tréner československého horolezeckého reprezentačného družstva, ktorého som bol členom, pozval do nášho tábora svetoznámeho horolezca Švajčiara Raymonda Lamberta. Tento muž spolu s chýrnym Šerpom Tenzingom sa v roku 1950 dostali k Mount Everestu najvyššie, ako sa to kedy niekomu podarilo. Dvojicu horolezcov delilo od vrcholu sotva 200 výškových metrov! Zhoršujúce sa počasie ich donútilo ( primelo) vrátiť sa, hoci mali najvyšší vrchol Zeme na dosah ruky. Na spoločnom lane s Raymondom Lambertom a priateľom Ivanom Lehotským som sa dostal na môj prvý, alpský štít. Bol to jeden z ďalších susedov Mont Blancu, 3 522 metrov vysoký Aiguille Blatiere. Z mojej prvej alpskej „tritisícovky“ som mal nesmiernu radosť, ale oveľa silnejšie na mňa zapôsobila prítomnosť Raymonda Lamberta. Byť v spoločnosti (Dotknúť sa) tohto muža znamenal pre mňa prvý, aj keď sprostredkovaný dotyk s najvyšším štítom sveta. Vtedy som ešte netušil, že tých sprostredkovaných, aj skutočných dotykov s Mount Everestom bude ešte viac.
Výpravu „Chamonix – Mont Blanc ´2008“ vyslala do Francúzska Spoločnosť Milana R. Štefánika. Pod vrchol Európy sme prišli s dvomi cieľmi. Za pomoci predstaviteľov mesta a veľvyslanectva SR v Paríži sme usporiadali slávnostné stretnutie pri pamätnej doske Milana R. Štefánika, ktorú sme inštalovali na budove observatória Mont Blanc v roku 1992. Pozdraviť nás prišiel aj prvý tajomník Stálej misie SR pri OSN v Ženeve. Druhým cieľom bol výstup na vrchol.
Prítomnosť našich diplomatov a záujem radnice mesta Chamonix je zárukou, že k pamätnej doske, ktorej autorom je akademický sochár Milan Greguš, bude prichádzať stále viac návštevníkov nie len zo Slovenska, ale aj z iných krajín.
Významným cieľom výpravy bol výstup na Mont Blanc. Žiaľ, zlý stav ľadovca Bosson (veľké ľadovcové trhliny a ľadovcové veže - seraky) po ktorom vystupoval na vrchol Štefánik aj výprava v roku 1992, donútila expedíciu zmeniť trasu. Vystupovali sme obvyklou cestou z chaty Tete Rousse (3 167 m), cez chatu Aiguille du Gouter (3 817 m) a štít Dome du Gouter (4 304 m) k vrcholu. Mont Blanc (4 808 m) dosiahlo vrcholové družstvo za 7,5 hod. V ten istý deň bezpečne zostúpili piati horolezci výpravy na východiskovú chatu. Toto konštatovanie má svoj hlboký význam, lebo Mont Blanc si aj tento rok vyžiadal už teraz 20 obetí.
Správa o poslednom veľkom lavínovom nešťastí nás zastihla len pár dní pred odchodom do Chamonix. V lavíne nad sedlom Col du Midi zahynulo osem horolezcov. Takéto správy nie sú na „psychiku“ človeka, ktorý sa práve chystá do tých končín najlepšie. Vždy, keď som sa v horách stretol s tragickými skonmi horolezcov, spomenul som si na filozofickú úvahu môjho otca, ktorý mi kládol na srdce: „Syn môj, do hôr by sme mali chodiť žiť a nie umierať!“ Objektívne nebezpečenstvo vo vysokých pohoriach je však nevyspytateľné. Ani ten najskúsenejší horolezec sa mu vždy nemôže vyvarovať.
Keby som mal vysloviť niekoľko rád tým, čo sa na Mont Blanc chystajú, musel by som zopakovať bežné, známe rady. Ale predsa... Veľmi dôležitá je výstroj a výzbroj. Aj počas tejto návštevy som v masíve Mont Blancu na ľadovci stretol mladíka v „botaskách“! Mimoriadne dôležité je sledovať populárne „Meteo“ – predpoveď počasia. Prognózy bývajú veľmi presné, spoľahlivé. Je úplne samozrejmé, že adept na výstup má mať výbornú fyzickú kondíciu. Dôležité však je vedieť s ňou „narábať“. Výstupu do veľkých výšok by mala predchádzať aklimatizácia na nedostatok kyslíku. Pred „útokom“ na vrchol sa doporučuje byť nejaký čas, deň – dva, pokiaľ je možné aj prenocovať vo výške okolo 4 000 metrov. Vrátiť sa z týchto výšok do nižšej polohy a až deň – dva po odpočinku sa vydať na cestu s cieľom vystúpiť na samotný vrchol Mont Blancu.
Toto leto sme na Mont Blancu neboli jediní horolezci zo Slovenska. Chcel som zistil, koľkí „našinci“ boli po tie dni pod Mont Blancom a smerovali k vrcholu či z neho schádzali. Preto som všetkých horolezcov, s ktorých som stretal, zdravil „dobrý deň“! A naozaj sme stretli sympatických mladých rodákov. Keďže Slovákov bolo oveľa menej ako iných národnosti, stretnutiu sme sa vzájomne potešili.
Výpravu Spoločnosti Milana R. Štefánika finančne a inak – medzi inými podporili aj DEXIA banka s r.o SLOVAKIA, miestne a obecné úrady v Brezovej pod Bradlom, v Priepasnom a Košariskách, reštaurácia U Juhásza na Košariskách, a viacerí jednotlivci, napríklad Taťjana Grófová
František Kele
Fotografie autor a kameraman výpravy Michal Vasilko Kele

Publikované:  12.10.2008 v rubrike   Články publikované v tlači.
Diskusia: pridaj príspevok
Autor:  Peter Kele  - webmaster
Náhľad článku pre tlač

 
Od Kriváňa
František KELE - horolezec, cestovate a spisovateľ
po Everest
Stránka Pavla Barábša
 
« February 2020 »
Ned Pon Uto Str Štv Pia Sob
            1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
Aktualizované: 09.02.2020     Napíš e-mail:  autorovi stránky