Vyhľadávanie
Rubriky
Články publikované v tlači
Aktuálne príspevky
 
 Najčítanejšie:
 
Prihlásenie
  login:   
  heslo:  
   

Peter KELE - autor stránky Účelom tejto stránky je predstaviť verejnosti horolezca, cestovateľa a bádateľa Františka Kele-ho, ktorý celý svoj život zasvetil poznávaniu a výskumu našej planéty, pričom zviditelňoval náš štát a národ na všetkých kontinentoch. Z týchto ciest napísal množstvo kníh a nafotil množstvo obrázkov, ktoré Vám tu zároveň chcem ukázať.

Demján je už skutočne iný človek...
   Minulý štvrtok uplynulo štvrťstoročie od prvého výstupu slovenských horolezcov na najvyšší vrch sveta Mount Everest. Na rozhovor SME z 12. októbra 2009 so Zoltánom Demjánom, ktorý zavŕšil úsilie expedície Himaláje - Sagarmatha 84 spolu s Jozefom Psotkom a Šerpom Ang Ritom, zareagoval vedúci výpravy František Kele.

   Zolo Demján bol prizvaný do expedície Himaláje – Sagarmatha ´84 takpovediac navyše. Súviselo to s omrzlinami, ktoré získal na jar toho istého roka (1984) na Lhoce Šar.
Nominácia výpravy nebola na báze reprezentačného výberu. To znamená, že každý nominovaný či „pozvaný“ mohol účasť odmietnuť. Demján tak nespravil, hoci už v príprave bol nespokojný, ako uvádza v odpovedi na otázku, kedy sa začala atmosféra kaziť? – „Už v príprave“. Ako príklad uvádza nomináciu vrcholového družstva cez počítač. Ale v ktorom kolektívnom športe sa nehovorí o vyhliadkach, zostavách a alternatívach?
Zolo sa negatívne stavia k expedícii od prvého dňa po návrate domov v novembri 1984. Prečo? To je otázka pre psychoanalytika.
Nezúčastnil sa osobne na besede v televízii po návrate domov v roku 1984 a ani 14. októbra tohto roku. Odišiel do Nepálu. Na výročie vraj zabudol. Keby to počul Vinetou, nezdržal by sa povzdychu „ufff“....
To „ufff“ je v intenciách slovníka Demjana v rozhovore. Nepáčia sa mi niektoré dehonestujúce výrazy, ktorými prezrádza svoj postoj k expedícii. Napríklad: „z výpravy sa úspešná spravila umelo“ alebo „dodnes mám vyrážky“ (na ten amatérsky film – nie o našej expedícii! - som sa aj ja vydržal pozerať len asi 5 minút, ale vyrážky z neho nemám), „na Juzeka Psotku si spomeniem, ale na výpravu 1984 nie“, „keď šéfovia nevedeli kam z konopí“ (kam z konopí som nevedel len raz – keď sa Zolo vrátil z vrcholu bez Juzeka).
Po tieto dni Demján odišiel do Himalájí, aby bol vraj bližšie aj k Juzekovi Psotkovi. Ale to mal zostať pri ňom pri zostupe z Everestu podvečer 15. októbra 1984. Nemusel by sa k nemu teraz tam vracať. Juzek pri zostupe z vrcholu bol v takom zlom stave, že nemohol dávať rady či príkazy v súvislosti s „prešliapavaním stopy“.
Keď Zolo nenašiel stan v Južnom sedle, mal si spraviť záhrab, počkať Psotku a Ang Ritu. Juzek odpočinok v záhrabe prežil a opustený aj Ang Ritom sa dal na zostup! Prežil by ho aj mladý Zolo.
Mimoriadne nezodpovedne sa zachoval aj Ang Rita, rodák z takmer štyritisíc metrov vysoko položenej dediny Thame pod Čo Oju. Nezachoval sa správne ani ako profesionál, ani ako človek. Opustil klienta a najmä spolulezca.
Demján hovorí o neúspešnej výprave, lebo zahynul jeden jej člen. Zoltán Demján však bol zo všetkých členov výpravy najbližšie k tomu, aby tomu zabránil.
Že Zolo Demján považuje našu historickú expedíciu za neúspešnú, to je pravdaže jeho osobná záležitosť. Ale že šíri a propaguje tento názor verejne, je prinajmenšom neslušné.
Demján hovorí, že ho Psotka poslal prešliapavať stopu... Pravdaže, nikto okrem Šerpu Ang Ritu to nepočul... a Šerpa nevedel po slovensky. Otázka znie, kam až ho Juzek Psotka poslal... Až do základného tábora? (Žiaľ, Zolo sa „rozhodol“ prešľapávať stopu až do 2. tábora expedície, ktorý bol vo výške 6400 metrov, teda asi o 1500 výškových metrov nižšie od Juzeka).
Zoltán Demján osobne nemusí považovať prvú našu výpravu na Tretí pól Zeme za úspešnú. Ale mal by byť slušný k tým, ktorí mu pripravovali cestu pod Everest (nie na Everest, tam pracoval dobre, ako všetci ostatní). V príprave mu pripravovali cestu takmer všetci. Mišo Orolin, Ivan Fiala, Jaro Oršula, Jožo Just, Vlado Launer, Vlado Petrík a ostatní. Každý z nich dal expedícii kus svojej práce a kus srdca.
Zolo bol šanovaný, pretože sa vrátil z Lhoce Šar s omrzlinami. Keď sa mu vo výprave „nepáčilo“ a nepovažuje – aj vlastným pričinením výpravu za úspešnú, nemal by aspoň špiniť do vlastného hniezda. Svojim osobným deformovaným názorom zotiera hodnotu práce desiatok ľudí, ktorí sa na príprave výpravy podieľali.
Navyše by si verejnosť mala uvedomiť, že Demjan bol len strelec „víťazného“ gólu (spolu s Juzekom a Ang Ritom). Zolo nevystupoval na Everest sám. Naša „jedenástka“ mala šestnásť členov a aj v poslednom úseku mu pomáhal oveľa skúsenejší Juzek Psotka a Ang Rita, ktorý vyšiel na Everest už aj na jednej z predošlých expedícií.
Medzi šestnástku som nezarátal Paľa Pochylého, ktorý svojim správaním a tragickým anabolickým „dobrodružstvom“ nepomohol nikomu, naopak. Zobral expedícii veľa síl, spôsobil nemálo starostí, a tým aj ambície niekoľkých členov výpravy pokúsiť sa o ešte lepší výkon. Zolo má s ním po sólo zostupe z vrcholu do druhého tábora dobrú skúsenosť („Kľudne spi, postrážim ťa, a držal ma za ruku.“). Väčšina členov expedície si však myslí to, čo v relácii Večer na tému Everest venovanej 25. výročiu expedície na Sagarmathu na STV 2 a 3 na adresu Pochylého vyjadril Mišo Orolin: „... že môže s istotou povedať, že by ani Jožo (Psotka) nezomrel.“
Horolezecký aj spoločenský kredit Zola Demjana po expedícii značne stúpol. Jediný zo žijúcich členov výpravy bol ocenený vysokým vyznamenaním (Psotka obdržal vyznamenanie in memoriam), zastupoval slovenských horolezcov vo svetovej asociácii UIAA a azda získal a upevnil si postavenie aj v práci (iste po roku 1989)... Proste „bol to“ muž z Everestu.
V poslednom čase sa Zolo venuje podnikaniu v oblasti turistiky. Aj túto činnosť môže úspešnejšie robiť vďaka Everestu (je len na chválu, že aj materiálne podporuje svojich zámožných klientov, usudzujem tak z jeho povzdychu o dvoch tohtoročných stratových trekingových podujatiach).
Nominácia Zola do výpravy nebola prijatá jednoznačne. Najmä Fiala bol proti jeho nominácii kvôli omrzlinám z Lhoce Šar. Paradoxne som veril v jeho intelekt a charakter a presadzoval jeho účasť na výprave. Stretli sme sa v trojici, keď som mu v prítomnosti Ivana Fialu, ktorý pripravoval horolezecký program výpravy, oznámil, že som sa rozhodol vziať ho so sebou. Keby kvôli omrzlinám neliezol, tak ako hosťa expedície.
Po prečítaní rozhovoru v športovej prílohe SME pod názvom Demján: Ten z Everestu bol iný človek som však v rozpakoch. Ktorý človek z Everestu je lepší? Demján pred alebo po Evereste!?
Úprimne gratulujem Zoltánovi Demjánovi k výkonu na Daulághiri. Tu nie je čo spochybňovať, o čom diskutovať. Avšak Everest, ktorý nosí v sebe, bude musieť raz v živote ešte prehodnotiť.

František Kele
vedúci výpravy Himaláje – Sagarmatha ´84

Publikované:  20.10.2009 v rubrike   Články publikované v tlači.
Diskusia: jeden príspevok
Autor:  Peter Kele  - webmaster
Náhľad článku pre tlač

 
pravy
Stránka Pavla Barábša
Od Kriváňa
František KELE - horolezec, cestovate a spisovateľ
po Everest
Pridajte svoj link
Zoznam linkov
Prezerať
Vyhľadávať
Pridať kategóriu
Pridať odkaz
Aktualizované: 15.01.2016     Napíš e-mail:  autorovi stránky